Pri gastre platí jedna vec, ktorú si podľa mňa málo ľudí uvedomuje:
marketing tu nemôže robiť niekto, kto nevie, ako reálne vyzerá večer vonku.
Nie ten ideálny večer z Pinterestu.
Ale ten skutočný – keď je podnik plný, ľudia majú náladu, hovorí sa hlasnejšie, rieši sa život, robia sa spontánne rozhodnutia a celé to funguje viac na pocitoch než na logike.
A to sa nedá pochopiť z kníh, z teórií ani z YouTube tutoriálu o Instagrame.
To človek musí mať zažité.
Nemusíš stáť každý večer v prevádzke. Stačí, že vieš, ako ten svet funguje.
Marketing pre gastro nie je o tom, že máš v piatok o 21:00 sedieť s foťákom pri bare.
Ani o tom, že dokumentuješ každú špičku.
Ide o to, že:
- chápeš energiu večerného života,
- rozumieš, ako sa ľudia vonku správajú,
- vieš, čo hľadajú,
- cítiš, aký typ komunikácie na nich funguje,
- poznáš ich mindset, kým vojdú dnu aj keď odchádzajú.
Toto je ten rozdiel.
Niekto, kto celý život chodil domov o siedmej a číta večer Rosamunde Pilcherovú, jednoducho nevie, ako vyzerá piatok v bare.
A potom aj komunikácia vyzerá presne tak – nudná, sterilná, bez iskry.
Ak chceš robiť marketing pre gastro, musíš vedieť, čo v ľuďoch rezonuje
Gastrokultúra má svoj rytmus.
Svoj humor.
Svoju energiu.
Svoje vnútorné pravidlá.
A hlavne má publikum, ktoré reaguje na úplne iné veci, než klasickí marketéri môžu predpokladať.
Ľudia nechodia von preto, že videli „akčnú ponuku“.
Chodia von preto, lebo vidia atmosféru, emóciu, náladu.
A keď človek vie, čo je ten zážitok, ktorý ľudí láka, tak vie tvoriť obsah, ktorý je prirodzene príťažlivý.
Nie prehnane profesionálny.
Nie suchý.
Nie „učebnicovo marketingový“.
Ale reálny.
Marketing pre gastro nemôže byť sterilný, lebo večerný život sterilný nie je
Gastro ľudia sú otvorení, energickí, spontánni.
Nerobia si pri drinku screenshoty rozpočtov ani neštudujú grafy.
A presne tak by mal vyzerať aj marketing.
Veci, ktoré fungujú najviac:
- jednoduché, chytľavé texty,
- fotky s energiou,
- prirodzené momenty,
- komunikácia, ktorá dáva pocit, že ten podnik žije,
- humor, ktorý sedí reálnej cieľovke,
- vizuály, ktoré pôsobia tak, že sa tam chceš zastaviť.
Toto trafí iba človek, ktorý vie, ako „vonku“ fungujú piatkové večery — aj keď už možno sám nechodí tak často.
Najväčší rozdiel je v tom, že ja to poznám z reality. Nie z teórie.
Roky som robil marketing pre značky, kde sa všetko točilo okolo barov, eventov, gastroprevádzok, zákazníkov, večerného a nočného života.
Poznám ten kód.
A keď tvorím obsah pre podniky, nerobím to podľa učebnice.
Robím to podľa toho, čo viem, že funguje na ľudí, ktorí vyrážajú von:
- čo chcú vidieť,
- čo ich zaujme,
- čo im dá pocit, že „toto je miesto pre mňa“,
- a čo ich pritiahne do dverí.
To sa nedá nájsť v návodoch.
To musí byť v človeku.
**Lebo marketing pre gastro nie je o fotkách.
Je o pochopení večernej atmosféry.**
A tú nepochopí nikto, kto ju nikdy nezažil.
Preto nie každý môže robiť marketing pre gastro.
Nie preto, že by to bola raketová veda, ale preto, že treba rozumieť životu, ktorý sa odohráva mimo pracovného času.
A to je presne dôvod, prečo mi tento segment sadol.
Nie kvôli práci.
Kvôli pochopeniu.